V Taliansku taliansky

Na začiatku prázdnin som bola na tábore v Taliansku. Rada by som sa s vami podelila o niektoré moje zážitky z tohto tábora! 



3.7.2015 o 20:00 som nasadla do autobusu plného cudzích ľudí a vycestovala do úplne neznámej zeme bez kamarátov, či rodiny. Veľmi som sa na tento "výlet" tešila, pretože predsa prvý krát ísť do Talianska je niečo. Avšak, keď prišiel "deň D" a ja som už sedela v tom autobuse, tak ma napadlo čo som to dopekla urobila? Ísť sama, bez niekoho, koho poznáš, do inej krajiny je dosť...zvláštne. A hlavne preto, že každý, kto v tomto tábore už bol minulé roky tu mal už kamarátov. Len ja, samozrejme musím stále skúšať nové veci a ako taký dilino som sa do toho dala. 
Okej, sedím v autobuse s babou, ktorá nevyzerá moc zhovorčivá, za mnou sedí nejaký debil, ktorý stále rozpráva o hľadaní imigrantov a o iných somarinách a idem do Talianska s tým, že neviem ani pozdrav po taliansky, prečo nie. 
Chalan, ktorý sedel za mnou celú cestu rozprával. A teraz si predstavte, že nemáte kam ujsť, musíte sedieť v tom istom autobuse ako on celých 12 hodín. Našťastie neskôr zaspal. Ja som samozrejme nespala celú noc, pretože "čo ak šofér zaspí a my narazíme?"  Moje konšpiračné metódy ma doháňali k šialenstvu. Zaspala som až ráno, o nejakej piatej, keď sme prešli talianske hranice a ja som prvýkrát za posledné tri roky videla more. 
Príchod do hotela, čakanie na ubytovanie a hľadanie si niekoho, kto so mnou vydržal celý týždeň preskočím a prejdem hneď na izbu. 
Po rozdelení izieb a zistení, kde bývajú tí sexy chalani (:3), sme vošli do našej izby a zbadali... jeden krát jeden meter so štyrmi posteľami! Rozdelili sme si postele a šli sme skontrolovať balkón, kde pálilo horúce "talianske slnko" a na radu prišla kúpeľňa. Dovtedy sme si mysleli, že tá izba je maličká, ale keď sme zbadali tú kúpeľňu... viete si predstaviť sprchovať sa v kúpeľni bez vane, či sprchového kúta? Ešte teraz sa spolu s dievčatami smejeme na tom, ako sme po kúpaní sa v mori prišli na izbu, šli sa osprchovať a po osprchovaní ešte sprchovali kúpeľňu, kvôli piesku. Prežili sme! vyspali sme sa! (aj keď som spala na zemi, ale o tom- po tom)
Každý deň vyzeral rovnako, vstávanie o 7:40, raňajky o 8:00, more od 8:30 do 12:00, obed o 13:00, oddych do 15:00, more do 18:00, večera o 19:00, táborový program do 21:00 a nakoniec voľno v meste od 21:20 zvyčajne do 22:30 (posledný deň sme mohli byť do 23:30 :3) 
Najviac sme sa vždy tešili na to mesto. Samé sme sa prechádzali v meste plnom ľuďmi. Načastejšie sme navštevovali stánky a zjednávali. Najlepšie na zahraničí je to, že vám nikto nerozumie (niekedy). Dohovárala som sa po anglicky (pozdrav po taliansky, výber nejakej veci po anglicky a ďakujem tiež taliansky:D) 
Najlepšie bolo, keď predavač prišiel za vami s úplne otrasným náramkom, alebo náhrdelníkom a začal vám to pripínať na ruku/krk. Začala som rozprávať po slovensky, aké to je hrozné a on sa smial. Kamarátka mu nadávala a on sa smial. Na tomto sme sa vždy najviac zabavili. 
Ako som už spomínala, spala som na zemi. Prečo? Malo to hneď tri dôvody:
1. v tej malinkej izbe bolo totálne teplo, ale našťastie sme tam mali klimatizáciu, ktorá nás vždy zachránila a nedovolila tomu teplu, aby nás usmažilo ako kurence v trúbe. V noci sme si ju vždy zapli a ja som spala najbližšie k nej. Ale nebola som dosť blízko a tak, som si roztiahla plachtu priamo pod ňu a bolo mi úplne chladno :3 
2. doma mám tvrdú posteľ a tak som si zvykla na ňu. Na posteli v Taliansku bol taký hrozne mäkký matrac, ako trampolína. tak som radšej spala na zemi.
3. a úplne najhorší bod. počas prestávok v autobuse som sa na poslednej zoznámila s jednou babou. prišla mi ako super baba, ale verte mi, nebola! Ona proste vyšla zo sprchy bez uteráka a akéhokoľvek oblečenia! áno! premávala sa v izbe totálne nahá! vraj "najradšej má Evino rúcho". Toto dievča nevedelo niečo držať v sebe a v  noci, keď zaspala vydávala zvuky, ktoré nešli z jej pusy! najhoršie bolo, že som spala na spojenej posteli vedľa nej! A tak som radšej spala na zemi :D

Bez nejakých vedľajších okolností, som si tábor veľmi užila a moc ďakujem našim vedúcim Tomimu, Heni, Stanlymu a hlavne Monče za naozaj pestrý program nie len na pláži, ale aj v San Maríne, či v Mirabilandii. Spoznala som tu naozaj skvelých ľudí a pevne dúfam, že budúci rok ich znovu uvidím :) 
A chcem vám povedať jednu vec... Pokiaľ sa bojíte prihlásiť sa na tábor iba z toho dôvodu, že sa bojíte, že si tam nenájdete kamarátov... na 10000% sa tam prihláste a vôbec nedbajte na ten strach... ja som sa bála a našla som tam ľudí, ktorých mám veľmi rada a som šťastná, že som ich spoznala :) 

Ešte by som chcela pridať pár obrázkov :)))):D

Náš oddiel :3 (karneval:))          

Všetci z tábora v Mirabilandii :3

Naaaajlepší vedúci :33♥             

Všetci z tábora v mori :3 ♥       

Ďakujem za prečítanie :) (Ak to teda niekto prečíta až dokonca :D) Budem rada za akékoľvek komentáre, či návrhy o čom by som mohla písať :) 

Ešte dnes by som chcela pridať ďalší rozhovor s autorom z Wattpadu :)