Čím ďalej, tým viac sa láska stráca

Aj vy ste sa pozastavili nad tým nadpisom, ako ja? Čo to, do riti, znamená? Nie, nečakajte, že vám to len tak vysvetlím- sama tomu celkom nechápem. No, možno to pochopíte po prečítaní tohto článku.

    Každý vám povie, že láska je krásna vec. Je to nádherný pocit, pri ktorom máte neustále motýlikov v brušku a na očiach ružovučké okuliarky. Väčšina ľudí si predstaví vzťah nejako takto: ráno vstaneme spolu, on mi pripraví raňajky do postele, ja mu za to dám pusu, neskôr možno aj niečo iné, celý deň strávime spolu, držíme sa za ručičky, pusinky, večer romantika, sviečky, Rosamunde Pilcherová, posteľ, zaspávame spolu v náručí toho druhého. Žiadne problémy, žiadne hádky, iba čistá láska.

Už po prečítaní tohto si rozumný človek povie "To je kravina!". Áno je! Ak ste už niekedy boli vo vážnom alebo proste v normálnom vzťahu, tak viete, že problémy a hádky sú tu viac, ako tá romantika. Sama som tomu neverila, ale po vzťahu, ktorý som mala cez leto, nikto ma nepresvedčí, že romantika je všetko! 

Krása lásky? Alebo aj nie...   

 Áno, láska je krásna. Vie byť romantická, milá, ale zatvára vám oči. Vysvetlenie: možno cítite tú lásku len vy. Zatvorí vám oči pred realitou, že ten druhý vás vlastne ani skutočne neľúbi. A to je ten najboľavejší typ lásky. Vzťah, v ktorom ľúbiš len ty jeho a on teba nie, nie je vzťah. Je to klam. Ošiaľ. Bolestivé utrpenie. Sama som sa takto sklamala už dvakrát. Áno, po prvom raze si poviete, že už to nedovolíte, už sa nenecháte zaslepiť. Ale potom príde druhý a pomôže vám zabudnúť na toho prvého a vtedy si poviete, že veď predsa to môže byť iné! A zabudnete na minulosť, na ten pocit zlomenosti. A keď vám povie, že vás ľúbi, váš svet sa prestane hýbať a vy sa konečne cítite byť milovaná. A potom zistíte, že ste boli len dočasná náhrada a uvedomíte si, že ste to spravili znova. 

Znovu ste sa nechali oklamať, znovu ste boli zaslepený, ale cítili ste sa tak dobre, že ste si to nechceli priznať. A začnete rozmýšľať. A žiarliť. 

Žiarlivosť?     

Áno, žiarliť. Ako? Prečo žiarliť, veď predsa už nie ste s ním vo vzťahu, už vám môže byť jedno, čo robí. Ale vy si aj tak v mysli prehrávate všetko, čo ste spolu zažili. Všetky tie noci, ktoré ste spolu strávili, rozhovory, slová, skutky, činy, všetko! A začnete žiarliť, že vy ste o to prišla, zatiaľ čo tá druhá, to získala. Vy ste dúfali, že to bude navždy. Plánovali si budúcnosť spolu s ním a nakoniec sa dozviete, že to všetko bola pre neho len hra. Že všetky tie slová, ktoré vám napísal, povedal, možno ani nemyslel vážne. A vás doslova zožiera žiarlivosť. Už nikdy nepobozkáte jeho pery, nechytitíte sa jeho ruky, nepozriete sa do jeho očí. Už nikdy mu nepoviete, ako veľmi ho ľúbite. A najhoršie, už nikdy to nebudete počuť od neho.

   

Čo ďalej?

A čo teraz? Všetci vám vravia, že sa máte posunúť ďalej, ale vy sama viete, že o to nechcete prísť. Mám čakať? Alebo sa snažiť posunúť ďalej? Ale ako? Otázky podobného typu vás otravujú každú sekundu. Každú sekundu myslíte len na neho. Keď idete spať, keď sa zobudíte, keď obedujete, čítate, prechádzate sa, pracujete, učíte sa. Stále! A s rozmýšľaním prichádzajú slzy a so slzami ďalšie potoky plaču. A v kútiku duše stále dúfate, veríte, čakáte. Čakáte, že príde späť a všetko vám vysvetlí, objíme vás, pobozká a povie vám, že vás ľúbi. Ale v druhom kútiku duše viete, že sa to nikdy nestane. Avšak premýšľate nad tým, a predstavujete si to, pretože možno to je jediná vec, ktorá má podľa vás zmysel, aj keď zmysel nemá. 

Kedy to skončí?

Otázka, na ktorú nevie odpoveď nikto. Možno to bude o týždeň, o mesiac, možno o dva mesiace, o rok a možno o päť rokov. Viem len to, že aj keď si budete myslieť, že to skončilo, v hĺbke duše budete cítiť, že to neskončí nikdy. Možno vám pomôže iný, ktorý vás bude naozaj milovať. Ale vedzte, že keď niekto vysloví jeho meno, vaše srdce nadskočí a vy budete chcieť vedieť, ako sa má, čo robí, kde je... 

Zabudnúť sa nedá, odpustiť áno

Nikdy vám nepovedal slovo prepáč. Nikdy sa neospravedlnil za to, že vy ste trpeli. Nikdy to však ani nevedel. Nevedel, že ste kvôli nemu preplakali noci, niekedy aj dni. Nevedel, že ste sa kvôli nemu tak trápili. Ako by to aj mohol vedieť? Rozmýšľali ste niekedy, že mu to proste všetko napíšete? Donútite ho k tomu, aby sa vám ospravedlnil? Nerobte to. Áno, tiež som nad tým rozmýšľala, ale je to nedospelé a bezmyšlienkovité. Naučte sa, že ľudia sa vám neospravedlnia, aj keby ich donútite- vtedy to nie je úprimné ospravedlnenie. Ale keď im odpustíte, aj bez toho sprostého slovíčka "prepáč", vtedy ste vyhrali. Odpustite im, aj keď si to nezaslúžia, odpustite im len pre vaše dobro. Pretože vy ste ten silný človek, ktorý dokáže odpustiť každému, aj keď nikdy na neho nezabudne a nikdy nezabudne, prečo mu odpustil aj bez ospravedlnenia.

Chýbaš mi!

Verte mi, ani táto veta vám ho nevráti. Skúšala som to, ale márne. Neoblomní chlapi! Chýba vám tak hrozne moc, že máte chuť mu to vykričať, napísať, zavolať? Možno by vám to pomohlo- ale to nie je pravda. A nebojíte sa, čo povie? Možno vám povie niečo, pre čo sa vy budete trápiť ešte viac, ako doteraz. Vraví sa, že risk je zisk- v tomto to neplatí. On bude vedieť, že sa trápite, ale v skutočnosti mu to bude jedno. Pretože on sa teraz zaujíma o niekoho iného. Realita je sviňa, čo? 

Takže, už rozumiete názvu? Lebo ja už áno. Aj keď úprimne, láske stále nerozumiem. Láska bolí, ale niekedy vie byť tak krásna. Na to sa nezabúda. Teraz už nečakám. Plačem, ale je to lepšie ventilovať, potom sa možno cítite lepšie. Čakala som každý deň, že príde späť a povie, že ľúbil v skutočnosti mňa. Ale to sú tie klamstvá. Klamem samú seba a dúfam, že sa stane niečo, čo sa nikdy nestane. A jediné, čo mi zostáva je bojovať s tým. To isté ostáva aj vám. Ventilujte a nekŕmte samú seba klamstvami.